Ruskov
Ruskov
Samospráva
Starosta obce pán Ing. Štefan Markovič
Poslanci obecného zastupiteľstva
Prednosta obecného úradu : Milan Varga
Hlavný kontrolór : František Horňák
Dokumenty
Poloha
Mapy
postup do krajskej ligy.
V priebehu zápasu
Radosť po zápase
Názov obce | Starosta obce | Adresa o.ú. | Telefón | Fax | |
Ruskov | Ing. Štefan Markovič | Slančícka 94 044 19 Ruskov |
055 6941422 | 055 7296528 | ocu@obecruskov.sk |
Starosta obce pán Ing. Štefan Markovič
Poslanci obecného zastupiteľstva
Meno poslanca | oblasť pôsobenia |
Blaňár Peter | |
Blaško Mikuláš | |
Čorňák Vladimír | |
Dzurová Darina | |
Kinlovičová Katarína, Ing. | zástupkyňa starostu |
Kolbaiová Katarína | |
Mikloš Peter | |
Tribula František | |
Vargová Alena, Bc |
Prednosta obecného úradu : Milan Varga
Hlavný kontrolór : František Horňák
Dokumenty
Poloha
Obec Ruskov leží v nadmorskej výške 223 m.n.m. , na výcodnom okrali Košickej kotliny vo vzdialenosti 21 km východojuhovýchodne od Košíc. Katastrálne územie má výmeru 2021 ha. Z toho poľnohospodárska pôda má výmeru 721 ha.
V súčasnosti má 1 307 obyvateľov a 392 domov. Má dve samoty Regetu a Dilkoš. V obci je 98,9% obyvateľov slovenskej národnosti vo vierovyznaní prevažuje rímskokatolícka konfesia.
V súčasnosti má 1 307 obyvateľov a 392 domov. Má dve samoty Regetu a Dilkoš. V obci je 98,9% obyvateľov slovenskej národnosti vo vierovyznaní prevažuje rímskokatolícka konfesia.
Mapy
Miesto obce Ruskov v Združení obcí Slanského mikroregiónu
História
V obci ako dôležitom strategickom bode na ceste z Pohornádia do Zemplína boli usadení asi na rozhraní 11. a 12. storočia ruskí strážcovia. Obec sa spomína prvý raz roku 1220 (pod názvom Vruzca). Keďže pred r. 1332 – 1337 bola tu katolícka farnosť, možno usudzovať že pôvodní obyvatelia boli zamenení inými. V roku 1427 mala 52 port patriacich trom zemepánom. V 18. storočí splynula so susednou obcou Regete, ktorá bola rovnako stará ( prvá správa z r.1298).
Katolícky kostol Mena Panny Márie, bol postavený po prvej svetovej vojne na mieste starého románskeho kostolíka, ktorý pochádzal z roku 1204 a bol niekoľkokrát prestavaný a v roku 1894 bol obnovený. Ruskov prislúchal zemi Slanec a bol majetkom Slanského hradu, takmer jedno celé tisícročie. Rozsiahle slanské panstvo vyše 400 rokov patrilo najvýznamnejšiemu šľachtickému rodu Forgáčovcov. O blízkom vzťahu Forgáčovcov k Ruskovu svedčí aj skutočnosť, že pri jednej t prestavieb kostola bola pod kostolom vybudovaná hrobka v ktorej sú pochovaní traja z rofu Forgáčovcov. V kostole bol v roku 1916 pohreb posledného majiteľa slanského panstva grófa Štefana Forgáča narodeného v roku 1854. Podľa jeho želania bol pochovaný pri loveckom zámku Kerekhegy v Slanských vrchoch, kam ho z ruskovského kostola vyprevadil početný sprievod obyvateľov to všetkých obcí panstva. Truhlu viezol záprah s niekoľkými pármi anglických čistokrvných koní, na chov ktorých sa gróf špecializoval. Bol konštruktérom a projektantom rôznych technických zariadení na panstve. Výstavbu železnice do Čiernej nad Tisou, ktorá viedla cez jeho panstvo podporil sumou pol milióna zlatých a drevnou surovinou.Patrí tiež medzi poľovnícke legendy, nelen počtom ulobenej tveri, ale aj starostlivosťou o zver so svojimi veľkými teoretickými aj praktickými skúsenosťami. Spolu s grófom Károlyim založili jeleniu oboru s rozlohou 3000 ha, do ktorej doviezli jeleniu zver z východných Karpát a Zadunajska.
Obec Ruskov bola už v 19. storočí známa pálením uhlia, pálením ovocných destilátov, hlavne chýrnej ruskovskej slivovice.V roku 1949 Andrej Ander po presťahovaní z Kucika pod železničnú trať vybudoval na tie časy technicky moderný liehovar na spracovanie ovocia vypestovaného v okolí. Obec bola známa výrobou sudov , korýt a kováčstvom . Miestni remeselníci boli situovaní do najstaršej časti obce – Kucik. Na prelome storočia tu pracovali garbiari, tesári, obuvníci, tkáči a krajčíri.
Roľníci odvážali na jarmoky a priamym odberateľom do Košíc, hydinu,hovädzí dobytok, prasiatka, mliečne výrobky, vajíčka, plátno, ovocie, zeleninu, ovocné destiláty, výrobky z kože a dreva.
Spracované podľa 1.Kolektív, Súpis pamiatok na Slovensku, Obzor,Bratislava,1969
2.Čiderová, M., Z históriea súčasnosti obce Ruskov,Obecný úrad
Ruskov,2004
3.Kolektív, Mestské lesy Košice na prelome tisícročí,
KARNAT,Košice.2003
Píšťalový organ v ruskovskom kostoleKatolícky kostol Mena Panny Márie, bol postavený po prvej svetovej vojne na mieste starého románskeho kostolíka, ktorý pochádzal z roku 1204 a bol niekoľkokrát prestavaný a v roku 1894 bol obnovený. Ruskov prislúchal zemi Slanec a bol majetkom Slanského hradu, takmer jedno celé tisícročie. Rozsiahle slanské panstvo vyše 400 rokov patrilo najvýznamnejšiemu šľachtickému rodu Forgáčovcov. O blízkom vzťahu Forgáčovcov k Ruskovu svedčí aj skutočnosť, že pri jednej t prestavieb kostola bola pod kostolom vybudovaná hrobka v ktorej sú pochovaní traja z rofu Forgáčovcov. V kostole bol v roku 1916 pohreb posledného majiteľa slanského panstva grófa Štefana Forgáča narodeného v roku 1854. Podľa jeho želania bol pochovaný pri loveckom zámku Kerekhegy v Slanských vrchoch, kam ho z ruskovského kostola vyprevadil početný sprievod obyvateľov to všetkých obcí panstva. Truhlu viezol záprah s niekoľkými pármi anglických čistokrvných koní, na chov ktorých sa gróf špecializoval. Bol konštruktérom a projektantom rôznych technických zariadení na panstve. Výstavbu železnice do Čiernej nad Tisou, ktorá viedla cez jeho panstvo podporil sumou pol milióna zlatých a drevnou surovinou.Patrí tiež medzi poľovnícke legendy, nelen počtom ulobenej tveri, ale aj starostlivosťou o zver so svojimi veľkými teoretickými aj praktickými skúsenosťami. Spolu s grófom Károlyim založili jeleniu oboru s rozlohou 3000 ha, do ktorej doviezli jeleniu zver z východných Karpát a Zadunajska.
Obec Ruskov bola už v 19. storočí známa pálením uhlia, pálením ovocných destilátov, hlavne chýrnej ruskovskej slivovice.V roku 1949 Andrej Ander po presťahovaní z Kucika pod železničnú trať vybudoval na tie časy technicky moderný liehovar na spracovanie ovocia vypestovaného v okolí. Obec bola známa výrobou sudov , korýt a kováčstvom . Miestni remeselníci boli situovaní do najstaršej časti obce – Kucik. Na prelome storočia tu pracovali garbiari, tesári, obuvníci, tkáči a krajčíri.
Roľníci odvážali na jarmoky a priamym odberateľom do Košíc, hydinu,hovädzí dobytok, prasiatka, mliečne výrobky, vajíčka, plátno, ovocie, zeleninu, ovocné destiláty, výrobky z kože a dreva.
Spracované podľa 1.Kolektív, Súpis pamiatok na Slovensku, Obzor,Bratislava,1969
2.Čiderová, M., Z históriea súčasnosti obce Ruskov,Obecný úrad
Ruskov,2004
3.Kolektív, Mestské lesy Košice na prelome tisícročí,
KARNAT,Košice.2003
V roku 1967 bol v kostole inštalovaný organ, ktorý bol pôvodne majetkom grófa Štefana Forgáča a rozmiestnený bol v niekoľkých miestnostiach Slanského kaštieľa. Po zbúraní kaštieľa bol odpredaný Rímsko- katolíckej cirkvi v Ruskove. Po niekoľkoročnom uskladnení v kostole ho inštalovala Remesloslužba Košice. Posviacka sa uskutočnila 14.05.1967. Po nej bol organový koncert kde účinkoval majster Ivan Sokol.
Podľa Kaspera Jansena, kurátora Pianola Museum of Amsterdam, ide o americký aeolianský píšťalový organ nevyčísliteľnej hodnoty. Gróf Štefan Forgáč ho kúpil v Berlíne v roku 1912 od firmy Choralian Company. Pri zakúpení mal 16 radov píšťal s takmer tisíckou organových píšťal a harfou s dvoma klaviatúrami a pedálom. Mal klasický elektro-pneumatický ovládací systém so 16 tónovým hracím automatickým systémom. Automatickú hru umožňovali perforované valčeky v ktorých bola hudba naprogramovaná. Či ide o dôsledné a komplexné znovuinštalovanie organu v pôvodnom technickom a hudobnom rozsahu a kvalite posúdite sami pri svojej návšteve v Ruskove.
Podľa Kaspera Jansena, kurátora Pianola Museum of Amsterdam, ide o americký aeolianský píšťalový organ nevyčísliteľnej hodnoty. Gróf Štefan Forgáč ho kúpil v Berlíne v roku 1912 od firmy Choralian Company. Pri zakúpení mal 16 radov píšťal s takmer tisíckou organových píšťal a harfou s dvoma klaviatúrami a pedálom. Mal klasický elektro-pneumatický ovládací systém so 16 tónovým hracím automatickým systémom. Automatickú hru umožňovali perforované valčeky v ktorých bola hudba naprogramovaná. Či ide o dôsledné a komplexné znovuinštalovanie organu v pôvodnom technickom a hudobnom rozsahu a kvalite posúdite sami pri svojej návšteve v Ruskove.
Aktuality
Šport
Futbal
postup do krajskej ligy.
V priebehu zápasu
Radosť po zápase
Tí ktorí sa o postup pričinili